Keď pršalo mrholilo z daxlíkov sa parilo. Vo Veľkom Rovnom pri diviačej zvernici sme sa v upršanú nedeľu stretli a výcvik sme si aj tak urobili. Klobúk dole pred členmi a organizátormi, že sa v nedeľu ráno nevzdali chuti zúčastniť sa výcvikového dňa. Gulášik sa varil už od skorého rána pod vedením domáceho užívateľa poľovného revíru: Poľovnícke združenie Kýčera – Jozefa Sapietu, ktorý, samozrejme mal pri sebe tým ľudí ktorým to šlo od ruky a na výsledku to bolo poznať. Skvelá chuť a vôňa krútila nosmi nielen nám, ale aj psíkom.
V stanovenom čase sme sa zišli 17 vodiči AJD a jedna sučka srbského duriča bola našim hosťom, ktorá sa prišla socializovať. Otvorenie previedol a všetkých privítal podpredseda klubu Mgr. Jozef Zatlukal. Predstavil rozhodcov z výkonu Petra Šamaja, Jozefa Mikuláša a čakateľa na rozhodcu Pavla Fedora, ktorý asistovali a konzultovali jednotlivé problematiky pri výcviku duričov.
Po otvorení bolo vodičmi natiahnutých 9 umelých stôp z ratíc diviačej zveri do pól hviezdice, kde na konci cca 100 až 150m našlapaných stôp 1 – 3 hodín starých bol umiestnený trenažér ( vypreparovaný sediaci diviak). Polovica vodičov zostala pri diviačej zvernici a začali skúšaním odvahy a tá druhá sa odobrala k stopám. Nešlo nám o vypracovanie dlhých alebo starých stôp ale o prejav záujmu dohľadať postrelenú zver a o umocnenie prejavu hlasitosti pri dohľadaní kusa, čo sme vyvolali hýbajúcim sa trenažérom s jeho hlasovým prejavom grúlenia. Pre mladé jedince, ktoré ešte nemuseli byť v kontakte s diviačou zverou, to bolo veľkým prekvapením, že sa pred nimi na konci zjavil hýbajúci, grúliaci diviak, ktorý do nich čiastočne akoby vyrážal. Samotnou moduláciou trenažéru sa aj psíky so slabšou odvahou záujmu, či hlásenia rozvášnili, čo sa ukazovalo potom aj vo zvernici s živým diviakom. Motivovať mladé psíky vo výcviku je základom úspechu. Pes musí cítiť, že má navrch a vidí, že diviak mu na konci stopy neublíži, lebo sedí a vie sa hýbať len trochu, čo dáva psíkovi väčšie sebavedomie k hláseniu a dorážaniu. Na kontakt nešiel ani jeden psík. Po vytrvalom hlásení sa vystrelilo cca 30m od psa opačným smerom z plynovej pištole, kedy sa diviak prestal hýbať aj grúliť, resp. skonával. Ani výstrel u psíkov neukončil aktivitu hlásenia a dorážania na trenažér. Takto hlásiaceho psíka si vodič odobral bokom a vychválil. Na začiatku práce na stopách boli vodiči poučený ako by sa dohľadávanie na stope malo robiť, taktiež ako sa zahlasovať na skúškach pred a po vykonaní disciplín, čo priamo vykonali.
Pri skúške odvahy kolegovia radili vodičom ako psíka do obory vpustiť aby správne navetril a začal hľadať zver, alebo ako ho posmelovať k hláseniu a postupne k samostatnosti pri doliehaní a hlásení na diviaky. Taktiež sa vodiči zahlasovali pred a po ukončení disciplíny, kde im rozhodcovia vysvetlili ako ďalej postupovať v správnom výcviku pri získaní lepšej odvahy alebo vytrvalosti jedinca zostať čo najdlhšie v kontakte s žijúcou zverou a neopúšťať ju.
K technickým disciplínam sme sa už nedostali, aj keď pršať už poobede prestalo, ale viacerí boli do nitky mokrí. Najedený výborným gulášom a občerstvený nealkom sme sa spokojne pobrali každý svojim smerom do tepla domova prezliecť sa a nenachládnuť.
Skutočne sa chcem všetkým poďakovať za obetavosť pri organizovaní ako aj vodičom pri chuti cvičiť s ich jedincami, lebo len príležitosť dáva možnosť byť tým najlepším.
Do skorého videnia na klubových akciách, najbližšie na Farbiarskych skúškach duričov v Dolnom Hričove. AJD Zdar!