Klubové predpisy

Dokumenty na stiahnutie: Stanovy klubu  Štandard plemena  Chovateľský poriadok 

Stanovy Klubu chovateľov alpského jazvečíkovitého duriča pri SPZ

Schválené na konferencii klubu v Turanoch 27.4.2002

I. ÚVODNÉ USTANOVENIA
Klub chovateľov alpského jazvečíkovitého duriča pri Slovenskom poľovníckom zväze (ďalej len klub , prípadne KCHAJD) sa vytvoril ako záujmová organizácia. Združuje chovateľov, majiteľov a držiteľov alpského jazvečíkovitého duriča, ako aj ostatných záujemcov o chov, výcvik a propagáciu tohto plemena.

II. NÁZOV, SÍDLO, PÔSOBNOSŤ
Názov: Klub chovateľov alpského jazvečíkovitého duriča pri Slovenskom poľovníckom zväze (KCHAJD pri SPZ).
Sídlo: podľa bydliska predsedu klubu, ktorý je štatutárny zástupca klubu.
Pôsobnosť: Slovenská republika

III. POSLANIE KLUBU
Klub sa stará o zveľadenie a rozšírenie alpského jazvečíkovitého duriča a jeho ochranu. Trvalou kontrolu ustajnenia zdravotného stavu a plemenitby nedopustí jeho neetický chov . Zabezpečuje zvyšovanie výkonnosti a upotrebiteľnosti v zmysle jeho zaradenia v FCI do 6 skupiny do podskupiny b. ako farbiar. Aktívnym využívaním v poľovníckej praxi sa podieľa na ochrane a zveľaďovaní našej fauny . Dbá o jeho zušľachťovanie v rámci platného štandardu.

Klub tieto úlohy zabezpečuje predovšetkým:

a/ bonitáciou exteriéru a konštruktívnym vyhodnocovaním úrovne skúšok poľovnej
b/ organizovaním špeciálnych výstav a skúšok,
c/ kontrolou odchovov, výživy a umiestnenia psov,
d/ zvyšovaním poznatkov svojich členov z oblasti kynológie všeobecne, z praktických skúseností a poznatkov z chovu a výcviku farbiarov a duričov,
e/ sledovaním účelu chovu alpského jazvečíkovitého duriča, pričom nedopustí veľkochov, chov pre komerčné účely a veľkoobchod so psami, ktorý je v rozpore s poslaním klubu,
f/ nadväzovaním kontaktov a využívaním skúseností zahraničných klubov chovateľov alpského jazvečíkovitého duriča,
g/ sledovaním a usmerňovaním vývozu šteniec a dospelých jedincov z domácich odchovov pre zabezpečenie dôstojného reprezentovania klubu a slovenskej kynológie v zahraničí.

IV. ČLENSTVO V KLUBE
1. Členstvo v klube je
a/ riadne
b/ mimoriadne
c/ čestné
2. Členstvo v klube je dobrovoľné.
3. Riadnym členom klubu sa môže stať každý občan SR vo veku od 18 rokov alebo organizácia na základe prihlášky do klubu a po uhradení jednorazového zápisného a členského príspevku pre príslušný rok.
4. Za člena klubu sa prihlasuje písomne u matrikára klubu, členov klubu prijíma predsedníctvo klubu a potvrdzuje výbor klubu.
5. Za mimoriadneho člena môže klub prijať cudzieho štátneho príslušníka alebo mladistvú osobu vo veku od 15 rokov. Členský príspevok pre mimoriadnych členov stanovuje konferencia klubu, medzi konferenciami výbor klubu. Na mimoriadnych členov sa vzťahujú všetky práva okrem bodu VI/1 a povinnosti okrem bodu VII/6.
6. Za mimoriadne zásluhy a rozvoj chovu alpského jazvečíkovitého duriča môže klub udeliť čestné členstvo, ktoré môže byť udeľované aj „ in memoriam". Čestné členstvo je možné v odôvodnených prípadoch udeliť aj cudziemu štátnemu príslušníkovi. Čestní členovia neplatia členský príspevok.
7. Členom klubu nemôže byť fyzická alebo právnická osoba, ktorá:
- obchoduje so psami, ktoré sama neodchovala, alebo sprostredkúva takýto obchod za odmenu,
- vedome predáva psy cez obchodné organizácie, alebo cez sprostredkovateľov bez súhlasu výboru KCHAJD,
- chová psov bez preukazu pôvodu.

V. ZÁNIK ČLENSTVA
Členstvo v klube zaniká :
1. úmrtím člena,
2. vystúpením člena z klubu na základe písomnej žiadosti,
3. zrušením členstva z dôvodu nezaplatenia členského príspevku,
4. vylúčením člena , o ktorom rozhodne výbor klubu na základe hrubého a opakovaného porušenia stanov, skúšobných poriadkov, chovateľských podmienok alebo klubovej disciplíny.

VI. PRÁVA ČLENOV
1. Voliť a byť volení do všetkých orgánov klubu (okrem cudzincov a právnických osôb).
2. Predkladať návrhy výboru klubu na skvalitnenie činnosti.
3. Podávať námietky a sťažnosti orgánom klubu.
4. Zúčastňovať sa na všetkých akciách organizovaných klubom.
5. Pravidelne, aspoň raz za rok, byť informovaný o činnosti klubu ročenkOu a vydanými informátormi.

VII. POVINNOSTI ČLENOV
1. Dodržiavať Stanovy klubu.
2. Dodržiavať chovateľský a zápisný poriadok SPZ a KCHAJD, predpisy a uznesenia nadriadených inštitúcií, uznesenia klubu, a ďalšie predpisy vydané klubom
3. Do 14 dní nahlásiť zmenu trvalého bydliska a ďalšie informácie, ktoré majú vplyv na
členstvo.
4. Poradcovi chovu ihneď nahlásiť úhyn, stratu alebo zmenu majiteľa chovného jedinca.
5. Plniť povinnosti vyplývajúce a zo zverenej funkcie.
6. Do 30.4. príslušného roku uhradiť členský príspevok na bežný rok.

VIII. Členenie
Klub chovateľov jazvečíkovitých duričov sa člení na oblastné organizácie.

IX. ORGÁNY KLUBU
1. Konferencia (valné zhromaždenie) klubu
2. Výbor klubu
3. Predsedníctvo klubu
4. Členské schôdze oblastných organizácií
5. Dozorná rada

X. Predsedníctvo klubu
1. Predsedníctvo klubu sa skladá z:
a/ predseda klubu
b/ podpredseda
c/ tajomník
d/ poradca chovu
e/ ekonóm
f/ výcvikár
g/ matrikár

Členov predsedníctva klubu volí konferencia (valné zhromaždenie). Predsedu volí konferencia tajným hlasovaním z viacerých kandidátov. Jeden člen môže vykonávať aj viacej funkcií. Ak odstúpi člen predsedníctva klubu počas funkčného obdobia, tak zostávajúce predsedníctvo obsadí príslušnú funkciu zdvojením funkcií alebo kooptovaním člena pre zostávajúce funkčné obdobie. Toto zdvojenie funkcií alebo kooptovanie člena sa na najbližšej schôdzi predloží klubovému výboru na potvrdenie. Ak nedôjde k potvrdeniu, tak klubový výbor musí vykonať doplňujúce voľby.
Schôdze predsedníctva klubu, ktoré sa konajú podľa potreby, minimálne však raz za rok, zvoláva predseda klubu, ktorý im aj predsedá. Predsedníctvo je uznášania schopné, ak je prítomná minimálne polovica členov. Rozhodnutia sú prijímané jednoduchou väčšinou. Stanovisko člena predsedníctva si možno vyžiadať aj písomne.

2. Úlohy predsedníctva klubu
a/ zostaviť plán práce na rok a stanoviť termíny jednotlivých podujatí,
b/ prijímať nových členov klubu
c/ medzi zasadnutiami výboru organizovať plnenie prijatých úloh
d pripravuje rokovania výboru klubu
e/ vymenovať oblastných vedúcich a ich zástupcov,
f/ vysielať zástupcov klubu na podujatia organizované vyššími a nižšími orgánmi,
g/ rozhodovať o všetkých zásadných výdavkoch vo finančnom hospodárení klubu ako aj o
prípadných náhradách výdavkov členom klubu,
h/ rozhodnutím predsedníctva klubu možno prípravu a zorganizovanie špecifických tematických podujatí (napr. výstavy) preniesť na členov špecialistov,
ch)navrhuje rozhodcov na klubové a celoštátne skúšky a výstavy.

3. Predseda klubu
Predseda klubu zastupuje klub navonok, usmerňuje a dozerá na činnosť jednotlivých funkcionárov klubu, zvoláva schôdze predsedníctva klubu, výboru, taktiež konferenciu, prípadne valné zhromaždenie a predsedá im.
Keď predseda klubu nemôže vykonávať svoju funkciu, preberá jeho povinnosti podpredseda klubu.

4. Podpredseda klubu
Preberá povinnosti predsedu klubu v čase keď predseda nemôže vykonávať svoju funkciu. V zmysle prijatých úloh riadi a usmerňuje prácu vedúcich oblastí.

5. Tajomník klubu
V spolupráci s ostatnými funkcionármi sa stará o realizáciu rozhodnutí predsedníctva a výboru, vedie korešpondenciu s oblastnými vedúcimi a nadriadenými orgánmi. Spracováva zápisnice z rokovania predsedníctva, výboru a konferencie. V poradí eviduje uznesenia a vyhodnocuje ich. Spracováva a posiela pozvánky na schôdzky klubu.

6. Poradca chovu
a/ spolupracuje s plemennou knihou pri Slovenskom poľovníckom zväze v Bratislave,
b/ zapisuje do preukazov pôvodu splnenie podmienok pre zaradenie do chovu,
c/ vypracováva chovateľský plán a stará sa o jeho presné dodržiavanie,
d/ je v ustavičnom spojení s chovateľmi, posiela im potrebné odporúčanie na párenie a
organizuje bonitácie psov a kontrolu vrhov,
e/ podieľa sa na sprostredkovávaní predaja psov členom klubu,
f/ odporúča vydávanie exportných preukazov pôvodu.

7. Ekonóm klubu
Ekonóm v spolupráci s matrikárom vedie evidenciu členov klubu. Na výročnom
zasadnutí výboru predkladá správu, v ktorej každoročne hodnotí plnenie rozpočtu a predkladá rozpočet na nový rok, navrhuje výšku členských príspevkov a ostatných poplatkov, kontroluje príjem príspevkov a pri ich neplatení zasiela upomienky.
Realizuje všetky platby, ktoré schválilo predsedníctvo a vedie knihu o príjmoch a výdavkoch. Stará sa o predaj klubových odznakov, reklamných predmetov, kníh a ďalších materiálov, ktorými klub disponuje.

8. Matrikár klubu
Prijíma prihlášky za člena klubu, v spolupráci s ekonómom klubu ich vybavuje a vedie zoznam členov klubu. Vedie kartotéku členov. Eviduje významné životné jubileá členov klubu a vedie rubriku v ročenke. Spracováva návrhy na vyznamenania.

9. Výcvikár klubu
Organizuje v spolupráci s vedúcimi oblastí výcvikové podujatia. Zodpovedá za prípravu medzinárodných a celoštátnych skúšok, pomáha pri organizovaní oblastných klubových skúšok. Sústreďuje výsledky skúšok poľovnej upotrebiteľnosti, analyzuje ich a predkladá návrhy na nápravu nedostatkov. Vedie evidenciu dohľadávok a vyhodnocuje ich.

XI. VÝBOR KLUBU
1. Výbor klubu sa skladá z:

a/ predsedníctva klubu
b/ odborných poradcov
c/ oblastných vedúcich

Za odborných poradcov môže konferencia (valné zhromaždenie ) zvoliť tých členov klubu, ktorí majú veľké skúsenosti v oblasti chovu a výcviku alpských jazvečíkovitých duričov alebo v oblasti rozhodovania a skúšok. Počet odborných poradcov je ohraničený na päť.

2. Úlohy klubového výboru

1. Výbor riadi činnosť klubu medzi konferenciami.
2. Výbor sa schádza podľa potreby, najmenej raz za rok. Zvoláva ho predseda aspoň 10 dní pred zasadnutím. Raz ročne preberá správu o činnosti od predsedu klubu, funkcionárov klubu a dozornej rady.
3. Klub zastupuje navonok predseda, alebo iný poverený člen výboru.
4. Vo svojej činnosti výbor klubu :
a) zabezpečuje úlohy vyplývajúce z poslania klubu a uznesení konferencie,
b) potvrdzuje prijatie nových členov,
c) pôsobí ako prvostupňový kárny orgán pri porušení členskej disciplíny členom klubu,
d) schvaľuje výsledky hospodárenia za predchádzajúci rok a plán činnosti a hospodárenia na bežný rok .
e) plánuje vrcholné súťaže a špeciálne klubové výstavy,
f) navrhuje čakateľov na rozhodcov pre posudzovanie exteriéru a spolupracuje s okresnými organizáciami SPZ pri výbere a výchove čakateľov na rozhodcov pre posudzovanie na skúškach,
g) podáva odborné vyjadrenia k chovateľským otázkam,
h) schvaľuje podmienky chovnej spôsobilosti,
i) zabezpečuje spoluprácu so zahraničnými klubmi chovateľov alpského jazvečíkovitého duriča,
j) v prípade finančnej naliehavosti môže zmeniť výšku členského príspevku, resp. ostatných poplatkov.
5. Výbor je uznášaniaschopný, ak je prítomná viac ako polovica členov. Členovia výboru môžu odovzdávať svoje stanovisko aj písomne.
6. Výbor za svoju činnosť zodpovedá konferencii klubu (valnému zhromaždeniu).

XII. KONFERENCIA KLUBU , VALNÉ ZHROMAŽDENIE

1. Najvyšším orgánom klubu je konferencia, príp. valné zhromaždenie. Konferencia sa koná za účasti delegátov zvolených na členských schôdzach oblastných organizácií, valné zhromaždenie sa koná za účasti všetkých členov.
2. Konferencia príp. valné zhromaždenie klubu sa koná spravidla každých 5 rokov. O konaní konferencie, príp. valného zhromaždenia rozhoduje výbor klubu. Zvoláva ju predseda klubu písomne, najneskôr 14 dní pred dátumom konania.
3. Kľúč pre voľbu delegátov na konferenciu a program určí výbor klubu.
4. Delegátov na konferenciu volia členovia klubu na členskej schôdzi oblastnej organizácie.
5. Valné zhromaždenie, príp. konferencia môže prijímať platné uznesenia, ak je prítomných viac ako polovica členov klubu alebo delegátov.
6. Do pôsobnosti konferencie (valného zhromaždenia) patrí:
a/ zvoliť pracovné predsedníctvo, návrhovú a volebnú komisiu,
b/ schváliť volebný a rokovací poriadok,
c/ prerokovať a schváliť správu výboru o činnosti a hospodárení za
predchádzajúce obdobie,
d/ určiť zásady pre činnosť klubu na ďalšie volebné obdobie,
e/ voliť na funkčné obdobie 5-7 členné predsedníctvo klubu,
f/ voliť na funkčné obdobie dozornú radu klubu,
g/ voliť zástupcov do orgánov SPZ,
h/ určiť výšku členského príspevku a poplatkov z chovateľskej činnosti,
ch/ rozhodovať o zmene stanov klubu,
i/ rozhodovať o odvolaniach proti rozhodnutiam výboru klubu,
j/ rozhodovať o zániku klubu,
k/ vyhotoviť zápisnicu o rokovaní a uzneseniach konferencie,
l/ mimoriadna konferencia príp. valné zhromaždenie sa zvolá, ak o to požiada aspoň 30% členov klubu.

XIII. Oblastné organizácie KCHAJD

Oblastné organizácie sú tvorené členmi klubu, ktorí v oblasti majú trvalé bydlisko. Členské schôdze oblastnej organizácie sa budú zvolávať podľa potreby medzi dvoma konferenciami klubu. Navrhuje a volí vedúceho oblastnej organizácie KCHJD, prípadne skupiny aktivistov. Vedúci oblastnej organizácie bude po potvrdení v predsedníctve zároveň zastupovať oblastnú organizáciu vo výbore KCHAJD na Slovensku. Úlohou spádovej oblastnej organizácie bude organizovať klubový život v oblasti.

1. Vedúci oblastnej organizácie KCHAJD &;nbsp;

Úlohou vedúceho oblastnej organizácie, ktorého zvolila členská schôdza spádovej oblastnej organizácie alebo (pokiaľ z rôznych príčin nedošlo k zvoleniu) vymenovalo predsedníctvo KCHAJD a potvrdil výbor klubu, je udržiavať kontakt s členmi jeho oblastnej organizácie. Má získať prehľad , ktorí alpskí jazvečíkovití duriči sa vyskytujú v jeho oblasti a má vytvárať podmienky, aby sa podrobili hodnoteniu exteriéru a ak je to možné, aj skúškam upotrebiteľnosti. Zároveň dbá, aby všetky alpskí jazvečíkovití duriči boli vo vlastníctve členov KCHAJD.
Hodnotenie exteriéru môže vykonať rozhodca exteriéru alebo posudzovateľ klubu a to buď individuálne alebo možno usporiadať prehliadky alpských jazvečíkovitých duričov.
Ak sa javí ako vhodné usporiadať skúšky upotrebiteľnosti v príslušnej spádovej oblasti, tak vedúci oblasti v spolupráci s aktivistami vyhľadá vhodný revír pre usporiadanie skúšok a zorganizuje vykonanie všetkých potrebných prípravných prác.
Pri určovaní termínov všetkých podujatí musí vedúci oblastnej organizácie úzko spolupracovať s vedením klubu a koordinátorom oblastí podľa spádového územia, ktorého vymenováva predsedníctvo výboru a potvrdzuje výbor. Individuálnymi podujatiami zabezpečuje výber najkvalitnejších jedincov na celo republikové vrcholné kynologické podujatia a na zahraničné skúšky. V spolupráci s aktivistami organizuje plnohodnotné výcvikové dni pre všetkých vodičov. Snaží sa o širokú propagáciu plemena v oblasti.
Ďalej sa stará o to, aby sa podľa možnosti čo najviac členov oblastnej organizácie zúčastnilo na týchto podujatiach, a aby sa pri týchto príležitostiach diskutovalo o všetkých problémoch členov.
Vedúci oblastnej organizácie zastupuje záujmy svojej oblasti v klubovom výbore. Počas neprítomnosti ho zastupuje jeho zástupca.

XIV. ČLENSKÉ SCHÔDZE oblastnej organizácie

1. V období pred konferenciou, prípadne podľa potreby (najmenej raz za dva roky) predseda klubu po rozhodnutí výboru zvoláva členské schôdze oblastných organizácií, ktoré môžu byť organizované aj vo väčších územných celkoch. Zvoláva ich písomne, najmenej 14 dní pred konaním. Na členské schôdze deleguje výbor svojho zástupcu, ktorý informuje o práci predsedníctva a výboru klubu.
2. Poslaním členských schôdzí oblastných organizácií je informovať členskú základňu o činnosti klubu a jeho výboru o plnení uznesení konferencie klubu. Zhodnotiť ako sa v oblasti plnia uznesenia konferencie klubu, prípadne môže prijímať opatrenia na ich plnenie. Volí delegátov na konferenciu a navrhuje aktivistov a vedúceho oblasti.
3. Vnútro-klubový život v oblastiach riadi vedúci oblastnej organizácie so skupinou aktivistov. Členská schôdza oblastnej organizácie prijíma vlastný plán práce zameraný na zabezpečenie celo- republikových akcií a na rozvoj klubového života v oblasti.
4. Mimoriadna členská schôdza oblastnej organizácie sa zvolá, ak o to požiada aspoň 30% členov oblastnej organizácie.
5. Uznesenia členskej schôdze sú platné, ak je prítomná aspoň polovica členov oblastnej organizácie.
6. Závery z členských schôdzí oblastnej organizácie majú pre predsedníctvo a výbor klubu odporúčací charakter.

XV. DOZORNÁ RADA

1. Dozorná rada je nezávislý kontrolný orgán klubu. Volí ju konferencia klubu a je spravidla trojčlenná.
2. Dozorná rada má právo kontroly celej činnosti klubu vrátane plnenia zmluvných záväzkov a dodržiavania zákonnosti a uznesení konferencie klubu, podáva návrhy na napravenie zistených nedostatkov a chýb.
3. Dozorná rada sa schádza podľa potreby, najmenej raz za rok.
4. Výbor klubu je povinný predložiť dozornej rade na kontrolu všetky požadované doklady.
5. Dozorná rada zodpovedá za svoju činnosť konferencii klubu. Medzi zasadnutiami konferencie zistené nedostatky predkladá výboru klubu s návrhom opatrení.

XVI. ČLENSKÁ DISCIPLÍNA

1. O závažnosti porušenia členskej disciplíny rozhoduje výbor klubu ako prvostupňový kárny orgán klubu a má právo udeliť členovi primeraný trest – napomenutie, pokarhanie, zákaz chovu na určité obdobie, vylúčenie z klubu.
2. Proti rozhodnutiu výboru klubu možno podať odvolanie konferencii klubu, resp. valnému zhromaždeniu .

XVII. HOSPODÁRENIE KLUBU

1. Zdrojom príjmu klubu je zápisné, členské príspevky, poplatky z chovateľskej činnosti, dotácie, sponzorské finančné a vecné dary.
2. Klub hospodári so zverenými prostriedkami v zmysle všeobecne platných predpisov, plánu práce a rozpočtu pre príslušný rok.
3. Funkcie v orgánoch klubu sú čestné. Členovia orgánov klubu majú právo na uhradenie výdavkov spojených s výkonom funkcie.

XVIII. ZÁNIK KLUBU

1. Klub zanikne, ak sa o tom uznesie konferencia klubu 3/4 väčšinou delegátov, alebo viac ako polovica členov klubu.
2. Pri zániku klubu zvolí konferencia (valné zhromaždenie ) likvidačnú komisiu a menuje likvidátora.
3. Likvidátor najskôr vyrovná všetky dlhy a záväzky a s likvidačným zostatkom naloží podľa rozhodnutia konferencie.
4. Zánik združenia treba oznámiť do 15 dní po ukončení likvidácie Ministerstvu vnútra SR, SKJ a KR pri SPZ.

XIX. ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

1. Činnosť klubu koordinuje kynologická rada SPZ.
2. Stanovy schválené prípravným výborom KCHAJD pri SPZ dňa 7. 4. 1998 vo Vavrišove doplnila a schválila konferencia KCHAJD pri SPZ dňa 27.6. 1998 v Liptovskom Hrádku ,dopracovala a schválila konferencia klubu konaná 27.4.2002 Turanoch - Trusalovej
3. Stanovy nadobúdajú účinnosť dňom registrácie Klubu chovateľov alpského jazvečíkovitého duriča pri SPZ Ministerstvom vnútra SR.

XXI. ZMENY A DOPLNKY
1. Podľa rozhodnutia konferencie KCHAJD.


 

FEDERATION CYNOLOGIQUE INTERNATIONALE
SECRETARIAT GENERAL: 13, PLACE ALBERT I, B 6530 THUIN /BELG./

FCI - Štandart Nr. 254 /10. 10. 1995/

Alpský jazvečíkovitý durič
Pôvod: Rakúsko
Dátum publikácie týchto noriem: 10. 10. 1995
Použitie:
Robustný, odolný, poľovne upotrebiteľný pes horského poľovníka, ktorý sa používa ako farbiar na dohľadávanie poranenej raticovej zveri a na lov zajacov a líšok naháňaním.
Klasifikácia podľa FCI:
Skupina 6 - duriče, stopovacie psy a príbuzné rasy, sekcia 2-stopovacie psy s praktickou farbiarskou skúškou v stopovani.
Krátka história plemena:
Už v staroveku boli používaní poľovnícki psi, ktorí sa svojim vzhľadom veľmi podobali alpskému jazvečíkovitému duričovi. Korunný princ Rudolf Habsburský prikázal svojim dvorným lovcom z Murzstegu a Ischle vziať tieto psy na loveckú výpravu v r. 1881- 1885 do Turecka a Egypta. V roku 1932 bola rasa kynologickým spolkom v Rakúsku uznaná ako tretia rasa farbiarov pod názvom alpsko-krušnohorský durič. V roku 1975 bol názov zmenený na alpský jazvečíkovitý durič a FCI uznala krajinu pôvodu Rakúsko. V roku 1991 bol tento pľovnícky pes zaradený FCI do sekcie farbiarov.
Všeobecný vzhľad:
Nižší, silný pes s robustnou stavbou tela, so silnými kosťami, hustou srsťou a pevnými končatinami. Pomer medzi výškou v kohútiku k dĺžke trupu je 2:3 a pomer tvárovej časti lebky k modzgovej je 9:10.
Chovanie a charakter:
Výraz tváre je múdry, priateľský, kľudné a vyrovnané zviera.
Hlava:
Rovný chrbát nosa, ľahko klenutá lebka, silná papuľa s výrazným prechodom k lebke, zreteľná čelná brázda, slabo zvýraznený výrastok na zadnej časti hlavy, nos čierny, pysky dobre priliehajúce, čierne pigmentované, mierne zaguľatené kútiky úst. Silný, úplný, nôžkový či kliešťový zhryz. Oko s tmavohnedou dúhovkou, viečko na bulve dobre prilieha a je čierne pigmentované, stredne dlhé uši vysoko nasadené bez záhybov, široké a hladko ovisnuté môžu siahať až k očným zubom. Dole sú dobre zaguľatené.
Krk:
Svalnatý, nie príliš dlhý.
Trup:
Trup silný a dobre osvalený, pretiahnutý do dĺžky, zátylok mierne zdôraznený, priamy rovný chrbát, bederná krajina krátka a široká, zadok mierne zosadený.Hruď hlboká a široká, so zvýrazneným predným hrudníkom. Hĺbka hrudníka by mala byť asi 1/2 výšky v kohútiku. Brucho je mierne vytiahle.
Chvost:
nasadený vysoko, pri koreni silný. Na spodnej strane má dlhšie chlpy do štetky. Siaha takmer k zemi, nosí ho mierne spustený.
Končatiny:
Ramená sú dlhé, šikmo položené a silno osvalené, predné nohy sú rovné a silné, vo vzťahu k celému telu sa zdajú krátke. Zadné nohy sú svalnaté, silné a mierne zauhlené. Zo zadného pohľadu je os nôh rovná. Prsty na nohách tesne priliehajú k sebe, silné brušká prstov a čierne drápy.
Typ chôdze:
Pohyb je priestorový, necupitavý. Prednosť má typ chôdze klusu /poklusu/.
Koža:
Elastická, silná, bez vrások.
Srsť:
Skladá sa z hustého porastu, s hustou podsadou, ktorá pokrýva celé telo a dobre prilieha.
Farba:
Ideálna je tmavá „jelenia červeň", bez, alebo s ľahkými čiernymi žíhanými škvrnami. Alebo je čierna s jasne ohraničeným hnedým pálením na hlave. Na hrudi, nohách a spodnej časti chvosta sú povolené biele škvrny.
Výška:
34-42 cm, ideálne miery psov 37 - 38 cm, súk 36 - 37 cm
Chyby:
Každá odchylka od popisu je braná ako chyba, jej hodnotenie by malo byť v presnom vzťahu k stupňu odchylky. Príliš špicatá, krátka či dlhá papuľa, príliš svetlé oči, nepriliehajúce očné viečka, krátke a špicaté uši. Slabá stavba kostí. Malé svaly, vychudnuté ramená. Chybné postavenie predných či zadných končatín. Slabé či krátke osrstenie a farebné odchýlky.
Vylučujúce chyby:
chýbajú viac ako dve stoličky, všetky odchýlky, ktoré by viedli k omedzeniu použiteľnosti psa pri love. Telesná slabosť, výška v kohútiku menej než 34 cm a viac než 42 cm. Psi musia mať dva zreteľne a normálne vyvinuté semeníky, ktoré sú úplne zostúpené v miešku.

Bonitačné hodnotenie AJD

I. Všeobecne

1. Základom pre nasledujúce hodnotenie exteriéru sú plemenné znaky, ktoré sú uvedené v štandarde alpského jazvečíkovitého duriča (porovnaj s prílohou).
2. Exteriér môžu hodnotiť rozhodcovia s kvalifikáciou pre hodnotenie exteriéru alpského jazvečíkovitého duriča - v rámci klubu aj odborní posudzovatelia.
3. Minimálny vek hodnoteného psa je 15 mesiacov. Jazvečíkovití duriči, ktorí ešte nedosiahli minimálny vek 15 mesiacov, môžu byť podľa tohto hodnotenia exteriéru iba odborne posúdení. Prepočítanie známok na body, resp. stanovenie hodnoty exteriéru podľa odstavca II, bod 3 sa nevykonáva. Odborné posúdenie slúži predovšetkým poradcovi chovu (plemennej knihe) pre určenie chovateľských výsledkov.

II. Hodnotenie

1. Pre hodnotenie sa používajú nasledovné známky:
Známka 4 - výborný - Typické znaky jazvečíkovitého duriča, ktoré sú popísané v plemenných znakoch, musia byť zreteľné, nesmú sa vyskytovať žiadne chyby použiteľnosti alebo krásy.
Známka 3 - veľmi dobrý Typické znaky pre jazvečíkovitého duriča sú jasné, avšak vyskytujú sa malé odchýlky, ktoré možno rozoznať iba pri pozornej prehliadke, to znamená: malá chyba krásy, avšak žiadna chyba použiteľnosti.
Známka 2 – dobrý - Chyby, ktoré rušivo pôsobia na celkový vzhľad psa (značné chyby krásy) alebo pri dlhodobom poľovnom nasadení sa môžu prejaviť ako nedostatok (malé chyby použiteľnosti).
Známka 1 – dostatočný - Veľké chyby krásy a také chyby, ktoré ovplyvňujú poľovnú úžitkovosť psa. Chyby padnú okamžite do oka. Typ jazvečíkovitého duriča je však zaručený.
Známka 0 - nedostatočný - pes sa svojim zovňajškom podstatne odchyľuje od typu jazvečíkovitého duriča (príliš vysoký, príliš nízky, dlhosrstý, tygrovitý, atď). Ďalej sú to chyby, ktoré značne ovplyvňujú poľovnú úžitkovosť a nedostatky vylučujúce chov. Medzi ne patria hlavne všetky jednostranné alebo obojstranné psy, ktorých varlatá sa odchyľujú od normálu, ďalej psi, ktorí vykazujú zmeny na oboch alebo len jednom oku, ktorí vzbudzujú podozrenie na slabosť alebo stratu zraku ako aj hluchí psi.
Všetky chyby musia byť presne opísané! Známky alebo hodnotenie s medzi výsledkami sa neoznamujú.
2. Koeficienty.
Známky z hodnotenia exteriéru sa násobia koeficientami. Takto získané body sa sčítajú a tvoria konečné ohodnotenie.
3. Výsledné hodnotenie.
výborný minimálne 350 bodov a žiadna známka 2
veľmi dobrý minimálne 320 bodov a žiadna známka 1
dobrý minimálne 290 bodov a žiadna známka 0
dostatočný minimálne 260 bodov
nedostatočný pod 260 bodov alebo pri výške v kohútiku pod 34 cm, resp. 42 cm
III. Plemenné znaky
1. Všeobecný dojem.
a/ Celkový vzhľad a povaha - stredne veľký, silný poľovnícky pes s robustnou stavbou tela. Veľmi agilný, ušľachtilý výzor, hrubé kosti s pevným svalstvom, hrubé osrstenie. Výraz tváre je múdry a priateľský, ostražitá a nebojácna povaha. Hodnotenie zodpovedá celkovému dojmu. Známku preto možno udeliť už na začiatku hodnotenia - na čo prihliada aj formulár.
Koeficient hodnotenia exteriéru: 5
b/ Výška v kohútiku -výška v kohútiku má byť minimálne 34 cm a maximálne 42 cm. Ideálna výška u psov je 37-38 cm, u súk 36-37 cm. Meria sa od postavenia predných končatín po zátylok
Koeficient hodnotenia exteriéru: 5
Psi: Suky: Známka:
37cm a 38cm 36cm a 37cm 4
36cm a 39cm 35cm a 38cm 3
35cm a 40cm 34cm a 39cm 2
34cm, 41-42cm 40cm až 42cm 1
pod 34cm a nad 42cm pod 34 a nad 42cm 0
c/ Dĺžka (rámec) - dĺžka trupu (meraná od nasadenia krku po nasadenie chvosta) má byť voči výške v kohútiku v pomere 3 : 2.
Pre známku 4 - to znamená, že pri výške v kohútiku 34cm je dĺžka trupu 51,0cm
35cm dĺžka trupu 52,5cm
36cm dĺžka trupu 54,0cm
37cm dĺžka trupu 55,5cm
38cm dĺžka trupu 57,0cm
39cm dĺžka trupu 58,5cm
40cm dĺžka trupu 60,0cm
41cm dĺžka trupu 61,5cm
42cm dĺžka trupu 63,0cm
Pri jedincoch kratších o 2 stupne sa známka znižuje o jeden stupeň.
Pri jedincoch kratších o 3 stupne sa známka znižuje o dva stupne.
Koeficient hodnotenia 4
d/ Osrstenie - srsť má tvoriť veľmi hustý porast, ktorý pokrýva celé telo, dobre prilieha a s hustou spodnou vlnou. Dĺžka srsti na chrbte 3-5cm. Krátka, dlhá, vlnitá alebo drôtovitá srsť je chybou
Koeficient hodnotenia 5
e/ Farba - za ideálnu farbu sa považuje „tmavá jelenia červeň" bez alebo s ľahkými čiernymi žíhanými škvrnami, ako aj „čierny s hrdzavočerveným pálením - takzvané štvoročko - na hlave, hrudi, labkách, behoch a spodnej časti chvosta. Neželané sú biele škvrny, neprípustné farby sú čokoládová, myšacia šedá alebo čierna bez pálenia.
Používa sa nasledovné ohodnotenie:
Známka 4:
- tmavá jelenia červeň alebo tmavá jelenia červeň s ľahkými čiernymi žíhanými škvrnami a maskou na tvári.
- čierny s výrazne vyznačeným červeným, jasným pálením (štvoročko)
Pálenie musí zasahovať: papuľu obojstranne až po hrtan, celú šírku hrude až po lakte, labky a predné behy od labiek nahor až po nadprstie, včítane nadprstia, na zadnej strane až po lakte. Zadné behy od labiek nahor až po nadprstie, včítane nadprstia, na vnútornej strane až po brucho, konečník, resp. vagínu a spodnú stranu chvosta. Červené body nad očami musia byť jasne zvýraznené.
Známka 3:
- normálna jelenia červeň bez alebo s ľahkými čiernymi žíhanými škvrnami
- tmavá jelenia červeň so silnými čiernymi žíhanými škvrnami
- čierna s hrdzavočerveným pálením - štvoročko
Známka 2:
- svetlá červená, ale predsa žíhaná alebo čiarna so zle ohraničeným pálením
Známka 1:
- žltá s alebo bez žíhaných škvŕn alebo čierna s veľmi nedostatočným pálením
Známka 0:
- čokoládovo sfarbený, myšacia šedá, čierna bez pálenia a všetky farby natypické pre plemeno. Malé
biele škvrny alebo príliš svetlá spodná vlna znižujú známky z farby o jeden stupeň, väčšie biele
škvrny o dva stupne.

f/ Chôdza - ľahká, elastická chôdza, priestorová, necupitavá, žiadny mimochod alebo drevená chôdza, žiadne ďaľšie pohybové chyby ovplyvňujúce chôdzu
Koeficient hodnotenia 4
2. Hlava
a/ Tvar hlavy (čelo a papuľa) - suchá hlava s tesne priliehajúcou kožou má rovný chrbát nosa, čierny ňufák, mierne klenutú a mierne rozšírenú mozgovú časť lebky s troch zvýrazneným výrastkom na zadnej časti hlavy. Silná papuľa mierne klinovitého tvaru, nešpicatá so zreteľným prechodom k mozgovej časti lebky a jarmovému oblúku. Pomer tvárovej časti lebky k mozgovej časti je 9:10. Chybou je silno prehnutý chrbát nosa (oblúkonosá hlava), veľmi dlhá, veľmi široká, veľmi špicatá a veľmi zaoblená papuľa alebo papuľa so svetlým alebo strakatým nosom.
Koeficient hodnotenia 5
b/ Chrup - za ideálny sa považuje nožnicový záhryz.
Známka 4 = mocný, tesne zvierajúci nožnicový záhryz
Známka 3 = mocný, kliešťový záhryz alebo voľný nožnicový záhryz
Známka 2 = príliš voľný nožnicový záhryz alebo zle zvierajúci kliešťový záhryz
Známka 1 = veľmi slabý záhryz
Známka 0 = neúplný počet zubov, predhryz alebo podhryz alebo iné hrubé chyby chrupu
Koeficient hodnotenia 5
c/ Oči - majú byť dobre uzavreté a tmavohnedej farby. Viečka majú mierne šikmú polohu voči koreňu nosa. Okraje viečok sú čierne. Pohľad má byť ostrý a múdry. Chybou sú žlto zafarbené oči ako u dravých vtákov a oči so silno zvýrazneným uhlom slzného vaku
Neprípustné je slziace oko! Koeficient hodnotenia 3
d/ Uši - majú dobre priliehať, majú byť nasadené viac dozadu, dobre zaokrúhlené, široké dlhé a hladko padajú.
Koeficient hodnotenia 3
e/ Krk - svalnatý a mocný, mierne dlhý krk s dobrým osrstením. Na spodnej strane je koža mierne zbrázdená, avšak žiadne laloky.
Koeficient hodnotenia 3

3. Predné končatiny
a/ Plece (poloha a pevnosť) -plece musí pevne priliehať k telu a musí byť svalnaté. Chybou sú voľné plecia.
Koeficient hodnotenia 4
b/ Zauhlenie kĺbov - rameno je silno zauhlené (cca 60°). Uhol pleca je mierne otvorený. Uhol medzi plecom a ramenom je 110 - 120°
Koeficient hodnotenia 4
c/ Predné končatiny (postavenie a pevnosť) - končatiny majú byť silno svalnaté, mocné a rovné. Vo vzťahu k celému telu sa javia skôr krátke. Dĺžka nadprstia zodpovedá 2/3 dĺžky predlaktia
Koeficient hodnotenia 5
d/ Labky (postavenie a tvar) - postoj má byť pevný, labky majú byť okrúhle a dobre uzavreté, brušká prstov pevné, mocné pazúry dobre pigmentované, prsty dobre klenuté. Chybou sú otvorené (roztiahnuté) veľmi dlhé prsty alebo dovnútra alebo von postavené prsty a zajačie labky (dva dlhé prostredné prsty)
Koeficient hodnotenia 5
4. Trup
a/ Hrudník - má byť mocný, dlhý a široký so zvýrazneným predným hrudníkom. Hĺbka hrudníka má zodpovedať výške behov po lakťový kĺb a teda sa približne rovná polovici nameranej výšky v kohútiku. Chybou je úzky, zle zaoblený hrudník.
Koeficient hodnotenia 5
b/ Chrbát - má byť rovný, nie príliš krátky a nemá byť prehnutý nahor alebo nadol (kaprovitý, resp. klesnutý chrbát).
Koeficient hodnotenia 4
c/ Bederná časť - bederná časť má byť mocne vyvinutá, svalnatá a pritom široká a krátka
Koeficient hodnotenia 4
d/ Brucho - má byť mierne nahnuté. Neprípustné je visiace brucho.
Koeficient hodnotenia 3
e/ Zadok - nemá byť príliš dlhý a má byť mierne sklonený.
Koeficient hodnotenia 4
f/ Chvost - má siahať takmer až po zem a má byť dobre osrstený (štetinový chvost). Chybou je príliš hrubý alebo príliš tenký, príliš dlhý alebo príliš krátky, príliš vysoko alebo príliš nízko nasadený chvost, ako aj chvost nasadený veľmi vysoko alebo zakrútený chvost, taktiež chvost v tvare vývrtky alebo nepekne osrstený chvost (chvost ako virguľa alebo stĺpcovitý chvost).
Koeficient hodnotenia 4
5. Zadné končatiny
a/ Zauhlenie kĺbov - približne 90°. Zauhlenie zadných končatín nesmie byť veľmi ostré. Pätový kĺb je široký a mocný, zadné nadprstie je o 1/3 kratšie ako lýtko.
Koeficient hodnotenia 4
b/ Zadné behy (postavenie a pevnosť) - musia byť rovné a s mocným svalstvom a môžu pôsobiť o trochu slabšie ako predné behy. Lýtko a stehno majú približne rovnakú dĺžku. Chybou sú dovnútra alebo von vykrútené (súdkovité alebo kravské) zadné behy, ako málo svalnaté behy.
Koeficient hodnotenia 4
c/ Labky (postvenie a tvar pozri v popise predných končatín)
Koeficient hodnotenia 4

Chovateľský a zápisný poriadok KCHAJD

Platný od chovateľského roku 2003

Úvod:
V centre pozornosti musia byť naše kroky, ktorými formujeme charakter alpského jazvečíkovitého duriča. Musíme spoločne upevňovať jeho charakteristické črty, aby to bol pes, ktorý dokáže spoľahlivo vypracovať a neomylne držať aj starú pofarbenú stopu, ktorý dokáže duriť zajaca, líšku a
v našich podmienkach diviaka. Sebavedomý, pracovitý, odvážny, charakterný, to sú vlastnosti alpského jazvečíkovitého duriča, na ktorých rastie hrdosť a vážnosť KCHAJD.
Pred nami musí byť jasný cieľ chovu alpských jazvečíkovitých duričov - zachovávať a upevňovať vysokú výkonnosť. Veľký význam kladieme na spoľahlivé hlásenie po stope, resp. hlásenie na pofarbenej stope, vôľu sledovať stopu a istotu na stope. Tieto základné požiadavky predpokladajú veľmi dobrý čuch a určitý poľovnícky rozum.
Požadované vlastnosti sú u alpských jazvečíkovitých duričov vo veľkej miere geneticky zakotvené a v žiadnom prípade nesmú byť spochybnené nesprávnym výberom pre chov. Tvoria absolútny základ pre neskoršiu výkonnosť v poľovníckej praxi, predovšetkým pri nasadení ako farbiara pri dohľadávaní. Ide najmä o kľud a pevnú povahu pri absolútnej ostrosti na diviačiu zver a dravcov.
Ale samotné poľovnícke vlohy nestačia pre chov. Chovné jedince nesmú mať telesné a psychické chyby a choroby. Anatomicky bezchybná kostra z hrubých kostí s dobrým a pevným svalstvom, silný chrup, hrubá srsť dodávajú nášmu alpskému jazvečíkovitému duričovi robustný, avšak vznešený výzor. Psy, ktoré nezodpovedajú štandardu, musia byť vylúčené z ďalšieho chovu. Ide
o chyby výšky, chrupu, nádory, choroby pokožky, slziace oko, jedno varla, okýptený chvost, choroby kostry (napríklad displazia bederného kĺbu) a iné.
K zabezpečeniu týchto cieľov je v chove nevyhnutné:
1) V chove uplatňovať výberovú plemenitbu s prvkami vzdialenej príbuzenskej plemenitby s
dlhodobým cieľom nezhoršiť exteriérovú úroveň z pohľadu hrubých chýb, ktoré negatívne
ovplyvňujú pracovné využitie a sú v rozpore so štandardom. Upevňovať pracovnú stránku s
dôrazom na :
a) kvalitu nosa
b) hlasitosť na stope a vytrvalosť
c) schopnosť vypracovania starej pofarbenej stopy
d) vytrvalá ostrosť na diviačiu zver
e) nervová stabilita
2) Zvýšenú pozornosť venovať odchovu šteniec. Povoľovať odchov šiestich šteniec a dve nadpočetné
štence podľa zváženia chovateľa po porade s aktivistom klubu. Zápis šteniec musí byť doporučený
poradcom chovu, prípadne povereným členom výboru na obhliadku vrhu. Priebežne vykonávať
kontroly ustajnenia chovných jedincov a šteniec.
3) Klub sa riadi chovateľským a zápisným poriadkom SPZ. Vyhradzuje si právo odporúčať zápis
šteniec do Slovenskej plemennej knihy, odsúhlasovať chovnosť a dávať súhlas na vývoz šteniec a
dospelých jedincov. Na vydanie vývozných rodokmeňov musia byť splnené stanovené
podmienky tohto poriadku.
4) Pre získavanie celistvého obrazu o chove AJD musíme začať pokračovať s bonitáciami jedincov,
do chovu zaraďovať len najkvalitnejšie jedince, ktoré splnia podmienky .
Chovné podmienky:
Alpský jazvečíkovitý durič musí absolvovať špeciálnu klubovú, oblastnú alebo národnú výstavu s ocenením najmenej VD. Do chovného plánu sa zaradia len jedince, ktoré najmenej s ocenením VD absolvovali bonitáciu.
Absolvovať skúšky duričov a farbiarske skúšky malých plemien najmenej v
II. cene. U psov musia dosiahnuť v disciplínách hlasitosť na stope, odvaha na diviačiu zver, durenie diviaka vytrvalosť, orientácia a z dohľadávky po nepofarbenej stope ocenenie najmenej 3. Známka z dohľadávky môže byť nahradená známkou z dohľadávky na farbiarskych skúškach malých plemien za 4.
Pri podaní žiadosti o uchovnenie musí chovateľ doložiť poradcovi chovu veterinárnu správu o vyšetrení bederných kĺbov jedinca nie mladšieho ako 12 mesiacov.
Potvrdenie chovnosti:
Po splnení podmienok chovnosti pošle majiteľ jedinca preukaz pôvodu poradcovi chovu (do obálky priloží známku, ktorá bude stačiť na poslanie doporučeného listu). Splnenie podmienok označí poradca chovu do preukazu pôvodu do rubriky „poznámky", a takto označený preukaz pošle na potvrdenie do Plemennej knihy SPZ . Akceptovanie chovnosti bude vyjadrené zaradením do Plánu chovu na jednotlivý rok. Pri preukázaní nežiadúcich genetických znakov sa môže stať, že i jedinec s potvrdenou chovnosťou nebude zaradený do Plánu chovu KCHAJD. O zaradení, či nezaradení do Plánu chovu bude rozhodovať chovateľská rada.
Vydávanie odporúčaní na párenie:
Odporúčanie na párenie vydáva na základe požiadania chovateľa poradca chovu, ktorý v odporúčaní akceptuje požiadavku chovateľa na jedného psa. Ďalších dvoch stanovuje po vlastnom uvážení. Chovateľom sa neodporúča realizovať párenie od 1. júla do 30. októbra. K páreniu v tomto termíne môžu pristúpiť len po dokonalom zvážení podmienok, ktoré vedia vytvoriť pre odchovanie šteniec.
Odporúčanie na párenie sa vydá len chovateľom, ktorí sú členmi KCHAJD a majú splnené všetky finančné záväzky voči klubu.
Obhliadka vrhu:
Poradca chovu k odporúčaniu na párenie priloží ,,Delegačný list ,, s uvedením mena oprávneného zástupcu KCHAJD na obhliadku vrhu. Súčasne k týmto materiálom priloží aj 2x ,,Prihlášku na zápis šteniat" a poštové poukážky na zaplatenie poplatkov za vydanie odporúčania na párenie a pre majiteľa psa, s ktorým bude suka spárená.
Tretí deň po narodení šteniat chovateľ sám zabezpečí prvé meranie a váženie. Na základe ,,Delegačného listu" sa chovateľ skontaktuje s uvedeným zástupcom klubu, ktorý 20. deň po narodení šteniat vykoná obhliadku vrhu spolu s druhým meraním a vážením. Zároveň oznámi najneskôr do troch dní po narodení šteniec hlásenie o výsledku párenia poradcovi chovu a majiteľovi chovného psa.
Na základe obhliadky vrhu a chovných podmienok delegát vyplní delegačný list, ktorý po podpísaní aj chovateľom vráti poradcovi chovu. Súčasne podpíše aj prihlášku na zápis šteniat, ktorej originál chovateľ doručí plemennej knihe pri SPZ v Bratislave a kópiu spolu s delegačným listom delegát vráti poradcovi chovu. Posledné váženie a meranie vykoná chovateľ v siedmom týždni veku šteniec .
V prípade, že zistené podmienky u chovateľa nezodpovedajú základnému štandardu, stanoví delegát chovateľovi nápravné opatrenia. V prípade, že ich chovateľ nie je ochotný zrealizovať, musí delegát prijať riešenie podľa vážnosti nedostatkov až po nedoporučenie zápisu vrhu. O porušení chovateľských zásad musí informovať poradcu chovu. V prípade odvolania chovateľa predseda klubu vymenuje komisiu na prešetrenie.

Zápis šteniec do Plemennej knihy SPZ:
Po úvodnej obhliadke vrhu vyplní chovateľ prihlášku na zápis vrhu, ktorú mu potvrdí delegát klubu. Prihlášku na zápis vrhu pošle do Plemennej knihy SPZ. V prípade nedoporučenia zápisu zo strany delegáta je nutné informovať poradcu chovu. Chovateľ je povinný pri predkladaní prihlášky na zápis šteniec predložiť delegátovi potvrdenku o zaplatení poplatku KCHAJD za prvých 6 šteniec á 100,- Sk a za každé ďalšie (nadpočetné šteňa) 1000,- Sk. Najviac môže byť zapísaných , ale aj ponechaných 8 šteniec.
Vývoz šteniec a dospelých jedincov do zahraničia:
Vývoz šteniec a dospelých jedincov do zahraničia umožňuje chovateľovi na základe krátkej žiadosti poradcu chovu, ktorý o vývozoch šteniec informuje Predsedníctvo klubu. Poradca chovu súhlas na vydanie exportného preukazu vydáva po uhradení stanoveného poplatku na účet klubu. Pri sprostredkovaní predaja klubom do krajiny I. skupiny štátov poplatok predstavuje 40 %minimálnej ceny a pri individuálnom predaji chovateľom za súhlas na vydanie exportného preukazu pôvodu chovateľ zaplatí poplatok klubu 20% minimálnej ceny . Za súhlas na vydanie exportného preukazu do krajiny II. skupiny štátov pri sprostredkovaní predaja klubom 30% minimálnej ceny a pri individuálnom predaji chovateľom 20% minimálnej ceny.Za súhlas na vydanie exportného preukazu pri predaji do Čiech 10 % minimálnej ceny.
Minimálne ceny šteniec a dospelých jedincov pre rok 2002:
Do I. skupiny štátov - Talianska, Švajčiarska, Francúzska, Rakúska , Nemecka a ostatných štátov západnej Európy je minimálna cena šteňaťa stanovená na 320 Euro, cena nechovného jedinca nesmie byť nižšia ako cena šťeňaťa a minimálna cena chovného jedinca je 900 Euro.
Do II. skupiny štátov: Slovinsko, Poľsko a ostatné krajiny bývalého východného bloku je minimálna cena šteňaťa stanovená na 250 Euro, cena nechovného jedinca nesmie byť nižšia ako cena šteňaťa a minimálna cena chovného jedinca je 600 Euro.
Do Čiech je minimálna cena šteňaťa 5000 Čk, cena nechovného jedinca nesmie byť nižšia ako cena šteňaťa a minimálna cena chovného jedinca je 15000 Čk.
Doporučené minimálne ceny pre rok 1999 na Slovensku: šteňa – základná cena 5000 Sk, za ocenenie suky a psa je možné prirátať za titul CAC a národný titul iných krajín 200 Sk., za CACIB 300 Sk, za Slovenského šampióna krásy alebo Medzinárodného šampióna krásy 500 Sk, za CACT , CACIT a Diviačiar 300 Sk a za Šampióna práce Slovenska, prípadne Medzinárodného šampióna práce 500 Sk Príplatok sa môže uplatniť len za jedno najvyššie exteriérové alebo pracovné ocenenie u suky aj psa. Príplatky za exteriérové ocenenia sú nenárokovateľné pokiaľ jedinec na bonitácii nezískal výbornú. Minimálna cena chovného jedinca 15 tis Sk. Za každý titul najviac 1000 Sk.
Poplatky za párenie chovným psom:
Dohodu o ekonomickom vyrovnaní medzi chovateľmi treba uzavrieť najlepšie písomne pred aktom párenia. Predsedníctvo výboru KCHAJD doporučuje tri možnosti vyrovnania:
1. Ekonomické vyrovnanie pri narodení troch a menej šteniec nepožadovať. Pri narodení štyroch a
viac šteniec má chovateľ psa za párenie nárok na jedno šteňa. Chovateľ psa má nárok druhého
výberu. Pri neúspešnom párení chovateľ suky nemá nárok na náhradné párenie.
2. Po úspešnom párení zaplatí chovateľ suky polovicu dohodnutej čiastky (minimum za párenie je 3000 Sk ), druhú pri narodení šteniec. V prípade nenarodenia šteniec alebo narodenia len jedného šteňaťa má chovateľ sukynárok na náhradné párenie. Nárok na doplatok za párenie vznikne až po narodení šteniec.
3. Po úspešnom párení zaplatí chovateľ suky dohodnutú čiastku minimálne 3000 Sk. V prípade nenarodenia šteniec alebo narodenia len jedného šteňaťa má chovateľ suky nárok na náhradné párenie.